|
Báčsky Petrovec |
| | | | | | | | |
|
| |
|
Príroda Prírodné prostredie Báčskeho Petrovca sa nedá opísať iba niekoľkými slovami. Je naozaj veľmi pekné. Šíra rovina, vyoraná, z ktorej pomaly na jar vyrastajú a klíčia mnohé kultúry, pestované miestnym obyvateľstvom. Dalo by sa povedať, že jar je to najkrajšie obdobie v Petrovci. Petrovský chotár je plný stromov a veľa z nich sú ovocné stromy, ktoré keď s príchodom jari rozkvitnú, ozdobia celý Petrovec svojimi nádhernými farbami. Jasno ružové špánkové kvety krášlia nejedno petrovské priedomie. Žlté púpavy ozdobujú zelenú trávu, a tak sú všetky „garády“ na jar posiate týmito zlatými chumáčikmi. Ranné leto nosí so sebou prípravy na kosbu žita. Po poliach sú už rozprestrené koberce i ponad kolená siahajúceho jačmeňa a podobných kultúr, ktoré už v tomto období kombajny skosia a na vlečkách a traktoroch si ich ľudia dovezú domov do dediny. Jeseň svojou pestrosťou farieb iba zdokonaľuje všetky zmeny odtieňov, ktoré ročné obdobia doteraz so sebou priniesli. No jeseň v Petrovci je veľmi pekná. Na mnohých sedliackych dvoroch nájdeme zrelé plody viniča, ktoré netrpezlivo čakajú na oberačku, dokonca niektoré sa nemôžu dočkať, tak i sami vyskočia. Niekedy dopadnú na zem a niekto ich prišliapne, no iným sa pošťastí a spadnú do misky, do ktorej gazdiná prišla natrhať trochu hrozna na dnešný obed. Lámačka, to je jedna z väčších robôt jesene, kukuricu treba polámať a uskladniť, už či doma, alebo v petrovskej sýpke. Často sa stane, že slnko zohreje Petrovec na teploty, pre jeseň rekordné, a to i v pozdných jesenných mesiacoch. Jeseň necháva nadostač času ľuďom, aby si pozbierali všetku úrodu z polí, poorali, polia prichystali na zimný odpočinok, „zapravili chotár“ a dôkladne sa prichystali na studenú zimu. Cez zimu málokto vykukne spoza piecky, veď polia spia, veľkej roboty nieto, snehu je plno, tak načo..., iba odbaviť to najnevyhnutnejšie a šup sa naspäť dnu, kde hreje „šporhét“, alebo v modernejších domoch dokonca i ústredné kúrenie. Iba deti sa radujú tomuto ročnému obdobiu a jeho zimným radovánkam. Každý čaká, kedy už zima skončí a kedy sa pominú hmly a stopí ľad na kanáli, aby i rybári mohli relaxovať pri svojej záľube. Po dlhej zime, ktorá častokrát trvá i do konca marca, prichádza slniečko, ktoré ohreje všetko, zobudí a prinesie vytúženú jar.
Petrovský Begej je tzv. riečka, ktorá „tečie“ stredom Petrovca. Begej rozdeľuje Petrovec na menšiu východnú a väčšiu západnú polovicu. Begej počas výnimočne vlhkých, alebo po sérii vlhkých rokov tiekol ako občasný vodný tok, odtekajúci do Alparskej bari. Dakedy, ako napr. roku 1941, zapríčiňoval i záplavy. Avšak tento neskoršie upravený a kanalizovaný vodný tok bol výstavbou a pôsobením hydrosystému Dunaj –Tisa – Dunaj (DTD) vysušený a pretvorený na suchú dolinu, do ktorej sa odvodňovacími kanálmi a járčekmi steká atmosferická voda. Na území obce Báčsky Petrovec boli v minulosti vykopané dva kanály. Prvý a starší, tzv. Malý báčsky kanál bol vybudovaný r. 1872 ako odvodňovací kanál ruskokrsturskej preliačiny. On odbočuje od Veľkého báčskeho kanálu pri Malom Stapare a spája ho s Dunajom pri Novom Sade. Tomuto kanálu boli zverené i dopravné funkcie a funkcie zavlažovania žírnych polí. Lenže časom veľmi zbahnatel a splytčil sa, čím sa jeho splavnosť prakticky zredukovala len na stanovené sektory. Tento starý kanál je dlhý 60 km. Z toho na teritórium obce pripadá 14 km. Po druhej svetovej vojne tento kanál bol zapojený do hydrosystému DTD, čo znamená, že bol rozšírený, prehĺbený a znova uschopnený pre plavbu, zavodňovanie a odvodňovanie. Druhý kanál je novovybudovaný povojnový objekt, predstavujúci celkom novú vodnú tepnu, trasovanú od Karavukova po Báčsky Petrovec. Tento kanál bol dokončený roku 1966 a čiastočne postupuje korytom riečky Mostongy. Dlhý je 55 km. Prechádza cez priemyselnú zónu južne od Báčskeho Petrovca. Okolnosť, že Báčsky Petrovec leží na sútoku dvoch kanálov, má umožniť nielen rýchlejší rozvoj nákladnej dopravy (preprava cukrovej repy, slnečnice a iných objemných tovarov), ale i zveľadiť rozmach lokálneho turistického ruchu a urýchliť stavbu rekreačných stredísk. Na periférii každej osady vidno i po niekoľko menších a plytších „jazier“. Tieto jamy a priehlbiny vznikli zásluhou ľudí, ktorí tu kopali hlinu na stavbu domov a pálenie tehál. Ich hĺbka je úmerná mocnosti akostnej spraše. Tieto niekdajšie vodné plochy v obvodových častiach sídlisk tamojší obyvatelia využívali prevažne na chov plávacích vtákov (kačíc a husí) a zriedkavejšie pre rybničné hospodárstvo, alebo osviežovanie. Snáď by sa niektoré z týchto „jazier“ dalo premeniť na rybník, nakoľko by sa vyriešil problém akého – takého prítoku čerstvej vody. V Petrovci tieto jamy v súčasnosti používajú ako smetiská. |
|
|
| |
 |
| História | Významné lokality | Hospodárstvo | Dediny v obci | Demografia | Súčasnosť | Partnerské mestá Kultúra | Šport | Príroda | Fotogaléria | Inštitúcie | | Mapa mesta | Kontakt |
 |
| Copyright 2005, GJK ® optimized for ie 6+, firefox 1+, 1024x768 administrator: webmaster@bp.com |
