 |
| |
|
Významné lokality
Báčsky Petrovec je rozvíjajúce sa mesto s mnohými významnými lokalitami, ktoré sa svojím spôsobom zapísali do dejín Petrovca, alebo obohatili jeho kultúrny, hospodársky a spoločenský život vôbec. Najvýznamnejším z nich sme venovali niekoľko riadkov i na tomto mieste.
| Obecný dom
V samotnom centre Báčskeho Petrovca sa nachádza vysoká a z diaľky rozoznateľná budova, v ktorej sídlia všetky inštitúcie obecnej samosprávy. Budova bola nedávno rekonštruovaná, ako aj celé centrum. Boli upravené trávniky a parkovisko. Na najvyšších funkciách sa nachádzajú: Dr. Ján Sabo (predseda obce), Radomir Zotović (zástupca predsedu obce), Mr. Jaroslav Popović (predseda zhromaždenia obce), Ján Brna (zástupca predsedu zhromaždenia obce) a Mr. Pavel Lomiansky (tajomník zhromaždenia obce). | Miestne spoločenstvo Petrovec
Trochu ďalej od Obecného domu na ulici Kollárovej číslo 3, visí vlajka Petrovca. To hovorí o tom, že v tejto budove sídli miestne spoločenstvo Petrovec a tu zasadá Rada miestneho spoločenstva. Predseda tejto inštitúcie je Pavel Severíni. Ona rozhoduje o všetkom, čo sa bude diať s Báčskym Petrovcom. | Budova súdu
Ak pôjdeme trochu ďalej od semaforu, po hlavnej ulici v smere Nový Sad, prejdeme mostíkom ponad Begej, tak na ľavom rohu uvidíme jednu starú budovu. To je ona, budova obecného súdu, veľmi stará a čaká na rekonštrukciu. Tu majú svoje pracovné miesta všetci pracovníci miestneho súdnictva. | Dom zdravia
Cholera, suchoty, kiahne, veľký kašeľ, chrípka, srdcové ochorenia, rakovina či zhubné nádory, cukrovka – to je len niekoľko chorôb, ktoré poznačili život našich predkov a veru, poznačujú aj našu každodennosť. Tú primárnu zdravotnú ochranu obyvateľom poskytuje Dom zdravia Báčsky Petrovec. V rámci tejto ustanovizne pôsobia: lekáreň, zubná ambulancia, ambulancia všeobecnej lekárskej praxe, gynekologické a pediatrické oddelenie, čiže detská ambulancia, diagnosticko – biochemické laboratórium, medicína práce, ambulancia, ktorú navštevujú diabetici, ošetrovňa a v pravidelných termínoch tu ordinuje aj očný lekár. V poslednom období Dom zdravia Báčsky Petrovec uviedol prax stálej 24 – hodinovej lekárskej služby, takže primárnu zdravotnú pomoc obyvateľom poskytuje prakticky nepretržite. Dom zdravia Báčsky Petrovec je relatívne dobre technicky vybavený a zamestnáva zodpovedajúci odborný a zdravotnícky personál. |  | Hasičský dom
Budova hasičského domu je strediskom hasičov v Petrovci a datuje až do dávneho roku 1891. Bolo 6. júla, keď valné zhromaždenie DHS (Dobrovoľný hasičský sbor) schválilo stanovy tohto zboru. Po odsúhlasení maďarskej vlády v Budapešti, táto inštitúcia bojovala s ohňom na území Báčskeho Petrovca. Toto dobrovoľnícke hnutie počas tých mnohých rokov prešlo rôznymi zmenami, no najdôležitejšou zmenou by sa dalo nazvať formovanie profesionálnej jednotky (1980), pod názvom Odborná služba obecného požiarnického zväzu, ktorá hasí ohne na území celej obce Báčsky Petrovec až do dnešných dní. | Pošta
Hneď vedľa obecného domu a budovy divadla sa nachádza pošta. Tu je možné okrem bežnej práce zasielania a doručovania poštových zásielok, zakúpiť si aj kupón na dolpnenie kreditu užívateľov služieb oboch mobilných operátorov (Mobtel - 063 a Telekom - 064). Pracovný čas je každý pracovný deň, od 8. do 14. hodiny. | Matica slovenská v Juhoslávii
Po desaťročiach nejestvovania z podnetu členov Ochotníckého divadla VHV v Báčskom Petrovci a za podpory a súhlasu príslušníkov našej národnosti na území Vojvodiny a Juhoslávie, sa v Báčskom Petrovci roku 1990 obnovila činnosť Matice Slovenskej v Juhoslávii. Od svojho obnovenia až dodnes Matica slovenská (MS) vyvinula čulé kontakty s predstaviteľmi štátnych orgánov v Srbsku a Čiernej Hore a na Slovensku. Aktívne sa podieľala v zabezpečovaní štipendií našim študentom na štúdiách na Slovensku, so Spolkom Slovákov zo Srbska a Čiernej Hory v Bratislave podnecuje vydavateľskú činnosť, spolupracuje so Spolkom vojvodinských slovakistov (SVS), organizuje činnosť svojich jednotlivých častí (školská, národopisná, Asociácia pre hospodársku spoluprácu so Slovenskou republikou, ...) a v plnej miere sa roku 1992 (presnejšie 7.-9. augusta) pričinila o obnovenie Slovenských národných slávností, jednak ako snemovania zhromaždenia MS, alebo prezentácie kultúrnej činnosti tunajších Slovákov. Samotná činnosť MS sa len rozbieha.Počas prvých rokov bolo potrebné zvládnuť otázky týkajúce sa organizačnej problematiky, no MS je inštitúcia s dobrou perspektívou a celou zbierkou ideí, ktoré iba čakajú na svoje realizovanie. |  | Slovenské vojvodinské divadlo
Roku 1996 petrovské divadelné javisko naplnilo 130 rokov ako veľavýznamný veterán spolkovej činnosti Petrovca. A začiatky divadelnej činnosti v Petrovci patria aj medzi tie najvýznamnejšie udalosti nielen v spoločenskom živote našej veľkej osady, ale i v živote celej slovenskej národnosti vo Vojvodine. Petrovskí ochotníci a režiséri dosiahli na javisku vynikajúce úspechy nielen vo svojej osade, ale aj počas častých účinkovaní na iných javiskách, za čo sa im dostalo mnoho uznaní a odmien. Koncom augusta roku 2004 bolo založené Slovenské vojvodinské divadlo so sídlom v Petrovci a takto divadelný život v Petrovci dostal novú náplň a pod novým menom, zjednocujúcim všetok divadelný život Slovákov na týchto priestoroch, sa začalo javisko novozaloženej inštitúcie pomaly, ale isto uberať cestou rozvíjajúceho sa divadla všetkých Slovákov. |  | Knižnica Štefana Homolu
Knižnica Štefana Homolu je založená ako samostatná inštitúcia 1. januára 1996. Svoju existenciu stavia na histórii petrovských knižníc. Prvá knižnica v Báčskom Petrovci je založená sto rokov po prisťahovaní Slovákov do Báčskeho Petrovca, v auguste 1845 ako knižnica Nedeľnej školy, čo znamená že je staršia aj od novosadskej knižnice a vo Vojvodine je od nej staršia iba knižnica v Irigu. Nedeľnú školu – školu pre dospelých založil a v nej i prednášal o najnovších výdobytkoch v poľnohospodárstve, kultúre, družstevníctve a ostatných činnostiach kaplán (kňazov pomocník) Štefan Homola. Tejto knižnici darovali knihy: Ján Kollár - zakladateľ celoslovanskej idey, Ján Stehlo, Karol Štúr, sám Homola a iní vážení ľudia z radov Slovákov. Knižnica bola atraktívna po prvú svetovú vojnu. Roku 1845 v Petrovci bola založená i druhá knižnica – bola to knižnica združenia slovenských učiteľov, ktorá fungovala do konca minulého storočia. Po prvej svetovej vojne v Petrovci bolo založených niekoľko knižníc a čitární. Svoju knižnicu malo združenie remeselníkov, združenie poľnohospodárov, študenti mali tiež svoju knižnicu, v Gymnáziu Jána Kollára bola založená knižnica profesorov a žiakov, kým svoje čitárne mali združenie žien, sokolské združenie a tiež niektoré menšie združenia, ako čo boli včeliari, fond chudobných žiakov a pod. Roku 1933 bola založená Knižnica Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorá v tom čase bola najväčšia a najzorganizovanejšia, a mala putovné knižnice vo všetkých slovenských sídlach vo Vojvodine. Do konca druhej svetovej vojny tejto knižnici svoje fondy darovali aj ostatné miestne knižnice, ktoré postupne prestávali so svojou činnosťou. Po zavretí Matice slovenskej v Juhoslávii knihy boli roku 1950 darované vtedajšej novosadskej Slovenskej centrálnej knižnici. V šesťdesiatych rokoch táto knižnica sa stala obecnou knižnicou a od sedemdesiatych rokov kvôli finančným problémom bola presťahovaná pod patronát Domu kultúry, kde taktiež nebola v závideniahodnom postavení, a tak stratila kontinuitu rozvoja a modernizácie. Pod Domom kultúry knižnica fungovala do konca roku 1995, keď bola založená pod dnešným menom – Knižnica Štefana Homolu – ako samostatná kultúrna inštitúcia.
V priebehu posledných rokov boli knihy konečne usporiadané podľa medzinárodného UDK štandardu, utvorená bola vlastenecká zbierka, ktorá obsahuje vyše tisíc názvov kníh a viac ako 120 názvov periodiky (viac ako 5000 zväzkov), ktoré sú napísané hlavne v slovenčine. Upravené boli i fondy starej a zriedkavej literatúry (viac ako 2000 zväzkov v nemčine, maďarčine, latinčine, slovenčine, češtine, srbčine, francúzštine a angličtine), v ktorých boli osobitne upravené časti, ktoré knižnica dostala ako dar a fond sa rekonštruuje i podľa knižníc a čitární, ktoré jestvovali za posledných 150 rokov v Báčskom Petrovci.
Vypožičateľné fondy: viac ako 47 000 kníh (beletria, odborná literatúra, knihy pre deti, periodiky). Knižný fond sa v posledných rokoch zväčšuje najmä vďaka sponzorom a donátorom, ako aj knihám, ktoré knižnica dostáva od vydavateľstiev ako výkup Ministerstva kultúry Republiky Srbsko a pokrajinského sekretariátu.
Kultúrna činnosť: promócie a výstavy kníh a materiálov (s cieľom popularizácie našich významných spisovateľov a kultúrnych pracovníkov). Od začiatku roku 1997 knižnica vydáva vlastný časopis v slovenčine Knižničný informátor – Liber. Knižnica vydáva aj priliehavé katalógy a plakáty všetkých výstav kníh a materiálov.
Ostatné činnosti: organizácia kolektívnych návštev škôl, poskytovanie pomoci pri výrobe plagátov a katalógov pre rôzne kultúrne inštitúcie v našej obci.
Špecifiká: najväčšia knižnica s väčšinovým fondom v slovenčine v Srbsku a Čiernej Hore. | Kníhtlačiareň
Roku 1919, keď bola založená tunajšia kníhtlačiareň, Petrovec sa už považoval za národné stredisko juhoslovanských Slovákov... Po škriepkach vtedajších vedúcich činiteľov okolo toho, kde bude kultúrne stredisko Slovákov na Dolnej zemi, myšlienka postupne dozrievala a slovenská verejnosť rozhodla, aby aj gymnázium, aj kníhtlačiareň boli založené v Petrovci. Od toho času kníhtlačiareň zmenila i meno (1953). Teraz sa volá tlačiareň Kultúra. Roku 1991 sa podnik premenil v akciovú spoločnosť – zakúpené bolo vyše 7000 akcií. Dnes sa tu tlačia všetky druhy tlačív – knihy, brožúry, prospekty, katalógy, etikety, plagáty, nálepky atď. Tak kníhtlačiareň bola a zostala významnou zložkou kultúrneho života Slovákov v Srbsku a Čiernej Hore, do ktorých dejín sa zapísala zlatými písmenami. | Predškolská ustanovizeň Včielka
Prvé oddelenie detí predškolského veku začalo s prácou 1. septembra roku 1884. ...Starší obyvatelia Petrovca si s láskou spomínajú na svoje škôlkárske začiatky a zvlášť na svoju prvú pani učiteľku, učiteľku Rusovú, ktorá im pesničky hrávala na husliach... Celý rad rokov stúpali za rána i popoludní veľkí – malí škôlkári do svojich tried v štátnej škole, vo Feríkovej škole, v Garajovom dome.
Nová budova a súčasná lokalita predškolskej ustanovizne Včielka datuje 18. septembra 1978. Má 5 tried vybavených všetkým potrebným materiálom pre prácu s deťmi, tiež má telocvičňu a dvor plný pre deti zaujímavých kolotočov a spúšťaliek, na ktorých v hre trávia prestávky. | Základná škola Jána Čajaka
Školstvo v Petrovci má dlhé korene až k začiatkom samotného sídla. Časom menilo budovy, učiteľov, no trvá až dodnes. Terajšia budova základnej školy bola vybudovaná zo samozdanenia roku 1985 a nesie meno známeho dolnozemského spisovateľa Jána Čajaka. Popri gymnáziu sa i základná škola Jána Čajaka stáva ohniskom vzdelávania, kultúry a športu. Veď ku škole patria aj moderné športové terény, ihriská a pekný trávnikový priestor. Na tejto osemročnej základnej škole sa o vzdelávanie nových generácií stará odborne vyspelý učiteľský káder, ktorý sa plne pričiňuje k bohatstvu nášho života. Škola má v priemere okolo 600 – 700 žiakov. |  | Gymnázium Jána Kollára
Slovenské gymnázium v Petrovci (v súčasnosti Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci), založené 1. októbra 1919, vyrástlo vtedy z bezmála dvestoročných hospodárskych a kultúrnych tradícií juhoslovanských Slovákov. Jeho prvá budova bola postavená roku 1923 z vlastných dobrovoľných príspevkov, za finančnej pomoci vlády ČSSR, Slovákov zo zámoria a v značnej miere i vlastnou dobrovoľnou prácou Petrovčanov.
I keď ho založili pre potreby slovenskej menšiny (a bolo až po súčasnosť jediným gymnáziom s vyučovacím jazykom slovenským mimo Slovenska), gymnázium sa nikdy neuzatváralo do úzkych národnostných rámcov. Vždy komunikovalo so svojím okolím - pri hľadaní optimálnych riešení napríklad otvorilo aj srbskú triedu.
Príznačné pre pôsobenie gymnázia, popri dobrej materiálnej základni a nespornej kvalite výučby, sú rozsiahle mimoškolské aktivity žiakov a profesorov: žiacke združenia, odborné, umelecké a športové krúžky. Samovzdelávajúci krúžok Sládkovič pôsobí bez prerušenia od 1. októbra 1925 až dodnes a na jeho základoch zotrváva.
Vybavenie gymnázia spĺňa nároky kladené na modernú školu. Sú tu kabinety pre prírodné vedy, dve počítačové učebne, stála výstava venovaná biológii, tiež knižnica s vyše 20 000 kníh a galéria výtvarných prác; nie takú dávnu históriu pripomína spomienková izba XIV. VÚSB. Študenti môžu športovať v areáli školy na ihrisku basketbalovom, futbalovom a hádzanárskom. V školskom roku 1997/98 sa prevádzkoval moderný žiacky domov, vybudovaný za finančnej pomoci vlád Slovenskej republiky a Republiky Srbsko. Umožňuje štúdium Slovákom z celej Vojvodiny, i keď jeho kapacita (75 lôžok) nestačí pre potreby a záujem žiakov, ktorí by chceli navštevovať túto školu.
Celkove gymnázium, od jeho založenia do konca školského roku 2000/2001, absolvovalo 3 191 žiakov. Veľká väčšina absolventov gymnázia úspešne zakončila vysoké a vyššie školy.
V súlade so svojou pokrokovou tradíciou gymnázium sa i dnes snaží zapájať do najsúčasnejších pohybov. Škola sa stala jedným z piatich regionálnych stredísk pre zdokonaľovanie profesorov. Učitelia tu založili Asociáciu slovenských pedagógov. |
 |
| Evanjelický kostol
Nemožno prejsť centrom a nevšimnúť si starú, no veľmi dobre zachovanú budovu fary a evanjelického kostola. Veľká väčšina obyvateľov B. Petrovca, ako i skoro všetci slováci na dolnej zemi, sú evanjelického vierovyznania a to si zachovali až doteraz. I keď často boli kvôli nemu prenasledovaní alebo znevažovaní, evanjelická a. v. cirkev v Petrovci sa zachovala a má dlhú tradíciu. V súčasnosti služby drží mladý kaplán Juraj Nímet. | Trhovisko
Od času, keď Báčskemu Petrovcu bol uznaný status mesta, pravidelne sa v ňom usporiadali jarmoky. Bolo na to určené miesto, ktoré sa podľa týchto chýrečných petrovských jarmokov až po dnes volá jarmočisko. Je to za mestom z ľavej strany hlavnej cesty, veľký a priestranný trávnik, na ktorom boli v minulosti rozostavené stolíky a na nich samé dobroty, ktoré priťahovali všetky detské očká, alebo tam boli celé spektrá rozličných druhov tovaru, ktoré sa v tých časoch predávali na jarmokoch.
Dnes je lokalita trhoviska na inom mieste. Je to neďaleko centra z pravej strany hlavnej cesty do Nového Sadu. Rozľahlé priestranstvo s betónovými stolíkami, na ktoré sa každý utorok a piatok rozkladajú obchodníci, alebo i mamičke s rôznymi originálnymi poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sami dopestovali. Tak sa dopoludnia v utorok a piatok tzv. Široká ulic stáva skoro neprechodnou, lebo sa tu nahrnie obyvateľstvo nielen Petrovca, ale i okolitých dedín a miest s rozdielnym cieľom: jedni aby niečo predali, iní aby kúpili, no sú i takí, ktorí prišli pozrieť čo je nového a prehodiť slovko-dve so známym, ktorého náhodou stretli. | Vrbara
Narastajúci Petrovec „Vrbaru“, ktorá voľakedy bola za poslednými dedinskými domcami, obkľúčil novými domami a ulicami. Akési šťastie, alebo čo to bolo, dožičilo „Vrbare“, že práve povedľa nej tiahne magistrálna asfaltka, po ktorej sa sem často zliali desiatky áut s tými, čo o petrovskej „Vrbare“ počuli naďaleko a skúsili, že tu nájdu nielen príležitosť pre rekreáciu a zábavu, ale sa môžu i nakochať krásy prírody a objektov, zhlboka nadýchať čerstvého vzduchu.
Všetko to bolo zárukou, že „Vrbara“ desaťročiami bola obľúbeným dostaveníčkom nielen Petrovčanov, ale i hostí zvonku (poznali ju i zahraniční hostia). Keby sa mal kto o ňu postarať aj dnes, natrvalo by zostala svojráznou perlou našeho pekného mestečka. | Pomník slobody
Na mieste, kde kedysi dávno bola artézska studňa, kde sa dnes končí slepá ulica centra Petrovca, na Námestí slobody, stojí vstýčený pomník všetkým obetiam fažizmu. Bol vybudovaný po druhej svetovej vojne, na pamiatku všetkým, ktorí zahynuli v tejto najstrašnejšej vojne v histórii ľudstva. Je tu i pamätná tabuľa, na ktorej sú do kameňa vryté mená ľudí z okolia, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Často je toto miesto, kvôli svojej výhodnej polohe v centre mesta, vhodné pre rôzne stretnutia a vôbec orientáciu v Petrovci. |  | Hrobka martýrov slobody
Počas druhej svetovej vojny boli v rámci protifašistického boja spálené sklady konopí a kvôli tomu bolo obesených osem petrovčanov. Týmto martýrom slobody bol postavený pomník a pamätná tabuľa na osobitnom mieste na cintoríne, a vchod na toto miesto sa nachádza v ulici Borisa Kidriča. | Pomník XIV. VÚSB
Počas druhej svetovej vojny bola v Petrovci na dvore Gymnázia Jána Kollára založená XIV. VÚSB (Štrnásta Vojvodinská Úderná Slovenská Brigáda), ktorá bojovala proti okupantovi a bola dôležitou vojenskou jednotkou v rámci partizánkeho NOH-u (národnooslobodzovacieho hnutia). Na dvore gymnázia je na pamiatku tejto brigády postavený pomník, pri ktorom sa každoročne stretávajú vojnoví veteráni a spomínajú na padlých bojovníkov za slobodu. | Najstarší dom
Ľudová architektúra – to je svedectvo zašlých čias. Medzi najstaršie domy u nás patrí Dom štátom chránený od roku 1965 v ul. Braňa Mokića číslo 7. Takéto domy na začiatku osídľovania boli časté – boli to vlastne zemľanky, neskoršie len čiastočne zakopané do zeme. Tieto nabíjanice z hliny, pokryté trstinou, sú už len staviteľskou pamiatkou zašlých čias. O Dom sa stará Dom kultúry 28.októbra, je pod štátnou ochranou a finančne k jeho rekonštrukcii, oprave a údržbe prispela aj obec v týchto jubilejných rokoch. |  | Okrem všetkých týchto spomenutých inštitúcií, pomníkov histórie a iných lokalít, sú v Petrovci i mnohé iné, ako sú miestne pobočky známych bánk alebo firiem, no i mnohé časom poznačené budovy z dávnych čias tohto mestečka, ktoré sa Vám samé predstavia, keď sa na ne zahľadíte na prechádzkach starými ulicami Petrovca.
|
|
|
|
| |
