 |
| |
|
Kultúra
| Do Báčskeho Petrovca, ako hlavného a najdôležitejšieho kultúrneho strediska Slovákov 'na dolnej zemi', je sústredená veľká väčšina kultúnej činnosti. Organizované sú mnohé manifestácie lokálneho, ale i regionálneho charakteru. Petrovec má i rádiovú stanicu, galérie, vydavateľstvá mnohých časopisov a iné prvky, ktoré sú základné inštitúcie kultúrneho centra. V samotnom Petrovci sa občania organizujú a združujú do rôznych spolkov a združení občanov, podľa vlastných záujmov a povolaní. Mnohé z nich majú veľmi dlhú tradíciu, siahajúcu až k začiatkom osídľovania týchto priestorov, iné datujú iba niekoľko rokov dozadu, no všetky sú významné pre občanov Petrovca a oni, vedomí si toho, si ich vážia. Medzi známe spolky, ktoré sú nie opísané v ďalšom texte a sú významné, patria spolok drobnochovateľov, združenie penzistov, združenie my (organizácia pre deti s osobitnými potrebami), rádioklub a mnohé iné. |
Združenie remeselníkov
Remeselníci, ktorí roku 1842 pracovali a fungovali v Petrovci, sa organizujú do cechovského združenia. To boli korene a začiatky dnešného Združenia remeselníkov. Ako roky žitia tu, „na dolnej zemi“ pribúdal, z niektorých remesiel ubúdalo. Vystriedali ich nové, práve také, ako čo roky učňovstva vystriedalo školenie na stredných „učňovských“ školách, v najbližších mestách, ako v samom Petrovci, kam prichádzali žiaci aj z okolitých osád. Veľká časť tých žiakov potom našla zamestnanie práve v podnikoch, čiže v hospodárstve Petrovca. A mnohí sa rovnako tak rozhodli pre samostatnú remeselnícku činnosť... Murári, tokári, stolári, zámočníci, sústružníci, klampiari, automechanici, autoelektrikári, holiči, mäsiari, kaderníčky, krajčíčky a krajčíri, elektro – opravári, obuvníci, maliari – natierači a mnohí, mnohí ďalší remeselníci. V čase osláv 150. výročia Remeselníckeho spolku mali na územi obce registrovaných 148 remeselníckych punktov. Je to dôkazom, že nepriek všetkým problémom, ktoré boli a sú, remeslo má predsa – zlaté dno. |
Klub poľnohospodárov
Písal sa rok 1956, keď sa z podnetu členov petrovského poľnohospodárskeho družstva zakladá Klub mladých poľnohospodárov. Zoskupoval predovšetkým mládež a mal 51 členov, z čoho 19 dievčat. Zaoberal sa najmä pestovaním plemenitej hydiny, zúčastňoval sa na organizácii výstav, ľudovýchovných prednášok, čiže, snažil sa svojim spôsobom prispieť k rozvoju a zveľadeniu života Petrovca. Tak to zostalo zaznamenané aj na stranách nášho týždenníka Hlas ľudu...
Tak tomu bolo na začiatku. Podobne je tomu aj dnes, iba že nové podmienky života pred členov klubu kladú nové úlohy a nové ciele pôsobenia. A práca v klube nie je prácou profesionálnou. Naopak, ide o dobrovoľnú, záujmovú prácu, ktorá neprináša „na kuchyňu“, prácu, ktorú si tak členovia ako aj vedenie Klubu snažia čestne vykonávať, a to výlučne vo vlastnom voľnom čase. |
KUS SS (Kultúrno umelecký spolok Slovenská Sporiteľňa)
Od roku 1993 tento kultúrno - umelecký spolok nosí meno svojho generálneho sponzora Slovenskej Sporiteľne, novozaloženej banky, ktorá chcela svoj kapitál investovať do kultúrnej dimenzie nášho prostredia. V rámci tzv. Petrovskej družiny sa vyčleňujú detská tanečná a spevácka skupina, mládežnícka folklórna skupina a Zbor – spevácka skupina.
Členovia Kultúrno - umeleckého spolku Slovenská Sporiteľňa od roku 1993 vystupovali na Matičných dňoch v Komárne, ústredných oslavách MS na Slovensku v Martine, Dožinských slávnostiach v Subotici, podujatí Dni kultúry zahraničných Slovákov na Detve, iných manifestáciách na Slovensku (Bratislava, Piešťany, Tisovec), na Festivale vojvodinských folklórnych tradícií v Srbobrane a predstavovali sa po vyše dvoch desaťročiach obecenstvu v Kulpíne a v Pivnici, ba dokonca sami poriadali celovečerné programy a čo je snáď najvzácnejšie, roku 1994 vydali svoju prvú hudobnú kazetu pod názvom PETROVEC JE MESTEČKO...
V posledných dvoch desaťročiach spevácke skupiny tvarovali a viedli (chronologickým poradím): Ján Ďurica, Ján Jašo, Anna Medveďová, Michal Struhár, Samuel Kováč ml., Mariena Kriváková – Stankovićová, Ondrej Maglovský a Samuel Kováč st.
Tanečné skupiny nacvičovali: Milina Jašová, Mária Tordajiová a Ján Pavlov. Dnes ich vedú Štefan Častven a Tatiana Kriváková – Amidžićová.
Okrem tohoto spolku, ktorý pestuje kultúrnu tradíciu našich predkov v tvare tancov a piesní, jestvuje dievčenský chór na Gymnáziu Jána Kollára, ktorý nacvičuje profesorka Anna Medveďová. Tento chór sa skladá zo žiačok gymnázia a každoročne dosahuje pozoruhodné výsledky. Niekoľkokrát do roka tento spevokol vystupuje i na Slovensku (návšteva Nitry sa koná v rámci partnerstva s gymnáziom v Nitre).
Folklór je tiež pestovaný na petrovskom gymnáziu. Tento folklórny súbor je zložený zo žiakov gymnázia, najmä žiakov zo slovenských dedín, ktorí bývajú v žiackom domove pri gymnáziu. Tento folklórny súbor dosiahol vynikajúce výsledky na súťažiach lokálnej, no i republikovej úrovni. Túto tanečnú skupinu nacvičuje Tatiana Kriváková – Amidžićová. |
Časopisy
Petrovské prostredie je väčšinovo Slovenské, to sa prejavuje i na tlači, ktorá je plná slovenských časopisov, novín a kníh. Najznámejšie časopisy, ktoré sa vydávajú v tomto prostredí a obyvatelia ich odoberajú sú: Hlas ľudu (týždenník), Rovina (vydáva sa mesačne), Nový Život, Vzlet (časopis pre mladých), Zornička (časopis pre deti), a mnohé, mnohé iné. Petrovské miestne spoločenstvo vydáva tiež týždenník Petrovské Noviny, ktoré svojou náplňou informujú občanov o najnovších dianiach v meste, politickom, spoločenskom, kultúrnom a hospodárskom živote Petrovca, no v každom čísle sú články z histórie tohoto prostredia. |  |
Petrovský rozhlas
Roku 1961 v novovybudovanom Dome kultúry bolo prvé kinopredstavenie. Malo hojnú návštevu. Vtedajšia Robotnícka univerzita z pokrokovej inteligencie, ktorá dbala o vtedajší chrám kultúry rozhodla, že sa k občanom prihovorí aj prvé 'bezdrôtové' rádio – petrovský rozhlas. V malej miestnosti v remeselníckom spolku dvaja – traja entuziasti zariadili prvú 'vysielačku', ktorá sa dostala pod správu Robotníckej univerzity a neskoršie Domu kultúry. Petrovský rozhlas sa odvtedy stále prihovára k svojim občanom po slovensky, ale i po srbsky. Dnes, nielen keď ide o obsahovú, ale i kádrovú vybavenosť, patrí medzi silnejšie lokálne rádiové stanice. |
Galérie
V súčasnosti v Petrovci pôsobia dve galérie: Galéria Zuzky Medveďovej a Galéria Karola Miloslava Lehotského na petrovskom gymnáziu. Prvé výstavy v Petrovci boli organizované v budove gymnázia. Neskoršie umelecké výstavy organizovalo Národné múzeum a posledné umelecké expozície – pred založením galérií – boli v improvizovaných výstavných priestoroch Domu kultúry.
Galéria Zuzky Medveďovej bola založená 1. júla 1989, vlastní vyše 150 prác petrovskej maliarky Zuzany Medveďovej (1897 – 1985). Okrem expozícií z výtvarného diela tejto maliarky galéria Z. Medveďovej každoročne usporiada i 4 – 5 samostatných alebo spoločných výstav našich súčasných umelcov. Od roku 1991 každý druhý rok organizuje i prehliadku súčasnej výtvarnej tvorby slovenských akademických a profesionálnych výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore (Petrovské bienále).
Galéria na gymnáziu Jána Kollára v Petrovci bola otvorená pri príležitosti zaznamenávania 70. výročia gymnázia, čiže 15. októbra 1989. Pri zaznamenávaní 75. výročia gymnázia galéria dostala i svoje meno. Pomenované bola podľa prvého akademického maliara z radov vojvodinských Slovákov K. M. Lehotského (1879 – 1929). V galérii K. M. Lehotského sa nachádza stála expozícia zbierky súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku a Čiernej Hore, jediná toho druhu u nás. Expozícia pozostáva z umeleckých prác 20 akademických a profesionálnych výtvarníkov. |  |
Manifestácie Mnohé manifestácie a organizácia kultúrnych dianí vypĺňajú každodennosť Petrovca. Rozhodli sme sa niektoré (najznámejšie) opísať.
Petrovský maratón
Maratón v Petrovci má už svoju bohatú tradíciu. Organizácia prvého maratónu – behu za zdravím – bola roku 1988 a na ňom sa zúčastnil veľký počet mladých bežcov. Organizátorom a iniciátorom bol dr. D. Chorvát. Každoročne je tento beh za zdravím príznačnou manifestáciou septembrového ovzdušia v Petrovci. Zúčastňujú sa ho žiaci základných škôl z celej obce (no i mimo nej) a gymnázia. Je možnosť výberu dráh na 2, 4, 8 a 16 km, kým pre škôlkárov je tu 600 metrová dráha. Účastníci tohto maratónu bežia ulicami Petrovca a poľnými cestami okolo kanálu DTD.
 - SNS (Slovenské národné slávnosti)
Prvé národné slávnosti Slovákov boli vo vtedajšej Juhoslávii, čiže v práve ešte vznikajúcom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, 28. augusta roku 1919. Po zrušení Matice Slovenskej v Juhoslávii sa slávnosti pokračovali organizovať do roku 1953. Slovenské národné slávnosti boli znovu obnovené spolu s obnovením Matice roku 1990. Každoročne v auguste sa v Petrovci stretávajú Slováci z celej Vojvodiny, no táto manifestácia presahuje hranice Vojvodiny a na nej sa nájdu i Slováci z okolitých krajín a aj Slováci zo Slovenska. Náplň slávností tvoria kultúrno-umelecké programy, výstavy v galériách, rôzne stretnutia a zasadnutia spolkov nielen lokálneho ale aj vyššieho stupňa. Potom sú tu i mnohé športové súťaže, ktoré ponúkajú trochu uvoľnenia pri pozeraní futbalu, či tenisu. Celé ovzdušie je slávnostné, veď má byť prečo - málokedy sa takto všetci Slováci naraz stretnú tak povediac, z celého sveta. Na záver ešte motto našich Slávností: Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa potom zabudnutí nestratili.
Deň Petrovca
Táto manifestácia je najmladšia manifestácia. Organizuje sa iba niekoľko rokov dozadu. Práve vtedy, keď Petrovec dostal i 'svoj deň', bol jasne definovaný dizajn, farby a tvar petrovského erbu a zástavy. Deň Petrovca je 25. mája, keď je jar v plnom prúde, a tak Petrovec kvitne pestrými farbami a pripomína si svoje 'narodeniny'. |
|
|
|
| |
