|
Báčsky Petrovec |
| | | | | | | | |
|
| |
|
Hospodárstvo Po oslobodení Petrovca (I. svetová vojna) boli mnohé veľké medzery vo verejnom živote Petrovca. Do očí bil nedostatok tlačeného slovenského slova a inteligentnej pracovnej sily. Aby sa aspoň čiastočne vyriešil prvý problém, bola založená Kníhtlačiareň - účastinárska spoločnosť v Petrovci. To malo vyriešiť nedostatok slovenskej tlače a možnosť vydávania slovenského denníka, alebo týždenníka. Tak sa i stalo, slovenský týždenník sa začal vydávať a slovenská tlač sa pomaly začala šíriť medzi tunajšou Slovačou. Ku vyriešeniu druhého problému bolo vystavené a založené Gymnázium Jána Kollára v Petrovci, ktoré malo pozdvihnúť kultúrnu úroveň obyvateľstva. Postupne sa tieto najprv plány, potom vážne idey začali uskutočňovať a novovyškolená generácia slovenkej národnosti sa začala uplatňovať v mnohých odboroch pomaly, ale isto sa vyvíjajúceho mestečka. Mená novej slovenskej inteligencie sa začali objavovať i na popredných miestach lokánych podnikov. Takto sa v povojnovom období (po prvej svetovej vojne) začali plány s industrializáciou lokálnej spoločnosti. Ciele týchto zámerov pozdvihovania kultúrnej úrovne obyvateľstva sa pomaly začali dosahovať. Pomaly sa pozdvihoval obchod a priemysel mestečka Petrovec. Počas celých desaťročí od toho obdobia až po dnes sa vystriedalo obdobie hospodárskej krízy (počas a po druhej svetovej vojne) a obdobie hospodárskeho rozmachu (do 90-tých rokov). Po druhej svetovej vojne, keď sa situácia stabilizovala a hospodárstvo celej krajiny sa pomaly začalo vzmáhať, tak i Petrovec sledoval všetko, čo sa deje v štáte. Petrovec začal byť svetoznámym strediskom pestovania a výroby chmeľu, ktorý bol nevyhnutnou surovinou pre rôzne výrobné procesy. Tak sa okrem samého pestovania chmeľu rozvil aj obchod a export našich výrobkov do krajín celého sveta. Známymi obchodníkmi okrem domáceho obyvateľstva boli Židia, prisťahovalci, ktorí vlastnili i mnohé veľké sklady a sušiarne chmeľu (niektoré z nich ešte stoja ako spomienky na tieto dobré časy). Okrem samého poľnohospodárstva, vyrástlo niekoľko nových firiem svetového mena. Jedna z nich bola i Kooperatíva - továreň na výrobu metiel z cirku, známa po kvalite a dobrom mene. Remeselníctvo sa spolu s rozvojom priemyslu vzmáhalo a postupne všetky odvetvia spoločenského života v Petrovci dosiahli vysoký stupeň rozvoja. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa začala hospodárska, ale i všeobecné situácia, ako v celom štáte tak i v samom Petrovci, zhoršovať. Obdobie vojny prinieslo so sebou zastavenie rozvoju, izolovanosť, sankcie a blokády vo všetkých oblastiach spoločnosti. To sa prejavilo na celkovom živote obyvateľstva, a tak i v samom hospodárstve, ktoré sa pomaly ale isto začalo búrať. Po dlhých rokoch stagnácie bolo treba hospodárstvo obnoviť a investovať peniaze, ktoré sa nemohli tak ľahko získať. Bolo potrebné renovovať všetko vybavenie, stroje, novovyškolené kádre, atď. Tento proces inovácie a obnovovania hospodárstva je ešte stále v plnom prúde, hoci niektoré oblasti sa ešte ani nenachádzajú v tom plnom prúde obnovy.
Hospodárstvo Petrovca tak v minulosti, ako aj v súčasnej dobe veľkou mierou spočíva na poľnohospodárstve. Poľnohospodárska výroba je základnou, surovinovou bázou a zárukou nielen niektorých podnikov (napr. poľnohospodárska firma Petrovec), ale je i žriedlom života prevažnej väčšiny petrovských domácností. V hospodárstve Petrovca významné miesto zaberajú aj remeselníci a súkromné podnikanie vôbec. Podľa údajov Všeobecnej správy príjmov v Petrovci je 124 remeselníckych dielní, v čom primát majú obchodníci a pohostinské podniky. Je totiž 18 súkromných predajní, zväčša typu komisiónov, alebo s potravinárskymi výrobkami a až 16 pohostinských objektov. O poskytovanie rôznych služieb je ešte stále malý záujem, takže sa mnohé povolania – remeslá neujali. V textoch takejto náplne sa najčastejšie pri konci kvitujú rozvojové trendy. Ak zostaneme pri zaužívanom klišé, povieme teda to isté – že jestvujú aj v Petrovci, že sa nevyčerpali. Keby sme mali uvedené kapacity využité naplno, keby sme do zeme vložili čo potrebujeme a potom primerane vyťažili z nej, keby sme mali možnosť predávať naše trhové zvyšky doma a v zahraničí, to všetko by sa odzrkadlilo na rozvoji Petrovca. Zatiaľ nám zostáva veriť, že prídu aj lepšie časy, že naši potomkovia v nejakej knižke o sebe a o nás nenapíšu, že sme tu boli a žili márne. |
|
|
| |
 |
| História | Významné lokality | Hospodárstvo | Dediny v obci | Demografia | Súčasnosť | Partnerské mestá Kultúra | Šport | Príroda | Fotogaléria | Inštitúcie | | Mapa mesta | Kontakt |
 |
| Copyright 2005, GJK ® optimized for ie 6+, firefox 1+, 1024x768 administrator: webmaster@bp.com |
